Parádne počasie. Zajtra má byť podobne, už volám Ferovi – no čo, ideme zajtra na tú Podskalku?
Nemusel som ho nejako dlho presviedčať, volali sme aj Jožkovi , ktorý hneď ako správny lezec vybavoval v robote voľno. A tak na druhý deň sme už naliezali do našich obľúbených ciest. Vytešoval som sa ako malý chlapec, konečne skala, drobivá pichľavá studená tak ako ju mám rád.