Hlásia pekné počasie na utorok, ja mám voľno a v hlave už rok Štáflovku na Voliu vežu. Volám Jožkovi –vraví, že ide. Super. V pondelok po nočnej som hodinku pospal , vybavil bežné veci , zbalil bagel a šup ho s Jožom na Popradské pleso – kde sme došli po tme . Dali sme pivko a šli spať. Ráno o 06:00 budíček . 06:30 turistika pod Volovku, kde sme došli okolo 09:00.Trochu snehu na prístupe k rampe nás zneistilo, takže vyťahujeme lano a bezpečne prejdeme na rampu, kde chvíľu podľa fotografie z internetu hľadáme nástup do Štáflovky.
Líniu pekne vidno – treba ísť medzi dva previsy . Samozrejme som podcenil predlžovanie expresiek a tak okrem batoha som hore ťahal aj „ ťažké dvojičky „ . Parádny štand z borhákov potešil – doberám Jožka. Na štande uvažujeme , či rovno hore, či doľava . Idem doľava a hore – zaujímavé kroky , prebijem úvodné metre- ďalej ide ľahučký choďák ťahajúci sa doľava pod veľký balkón. Pod balkónom štand , kde doberám Joža. Ideme ďalej. Okolo balkóna zaujímavé lezeníčko, previs obliezam z ľava ( vyzerá to ľahšie ). Na balkóne štand a pred nami najkrajšia platňa. Naliezam – paráda , pekné špárky, stupy – chyty. Po 20tich metroch borhák istoty a idem ďalej – veľmi pekné lezenie k ďalšiemu štandu ukrytému za kameňom na piliery veže. Doberám Joža, ktorému sa platňa veľmi páči. Pokračujeme trojkovým výlezom na vrchol. Ešte jeden borhákový štand pred výlezom na predvrchol Volej veže. Doberám Joža. Bezpečne istený preliezam k hlavnému vrcholu, kde si dáme ľahký obed a hľadáme možnosti zostupu. Volám Stanovi – vraví, že treba ísť smerom na východ , že by tam mal byť zlaňák do žľabu. Hľadáme a nachádzame zlaňák označený červeno. Zlaňujeme – najprv Jožo potom ja. Nakoniec z toho boli 3 zlaňáky k choďáku pod Volovku. Dva z osadených borhákov , jeden zo skoby . Aby to nebolo také jednoduché, sa nám zaseklo lano na druhom zlaňáku takže Jožko - vzal to na seba – vyprusíkoval a uvolnil lano. V žľabe bolo snehu tak po pás. Na Popradské pleso sme došli o 19:45 pekne po tme , unavený , mokrý, hladný, ale veľmi spokojný pretože ceta bola de luxe, počasie na tričko , lezenie úžasné. Zato cesta do Michaloviec bola nekonečná – došli sme o 23:30. Ráno o 05:00 budík zazvonil a šup ho do bežnej reality.