BALKÁN TRIP 7.8.2013 - 18.8.2013

Po zverejnení zahraničných ciest organizovaných KVTS som sa bez váhania prihlásili na Balkán. Lákavá ponuka vystúpiť na najvyššie vrcholy krajín ako Čierna Hora, Albánska, Macedónska či Kosova, alebo potúlať sa po nie až tak navštevovaných a niekedy aj neznačených chodníkov v Pohoriach Prokletie, Durmitor či navštíviť mesta ako Tirana a Skopije.

Prišiel deň „D“ a my v zložení Maja, Malek, Jožo a ja sa stretáme nabalený na železničnej stanici v MI. Rýchlikom ideme do KE a odtiaľ IC-čkom do Trenčína odkiaľ je odchod. Po naprataní všetkých veci do midi busu odchádzame v smere Maďarsko – Srbsko, kde robíme prvú plánovanú zastávku v pohorí Fruška Gora, sedle Iriski Venac a „túru“ po asfaltovej ceste na Červeni čot (539 m.n.m.) a späť. Ďalšiu noc strávime v buse a presúvame sa do Čiernej Hory. Po úzkej a serpentínovej ceste o tretej hodine ráno parkujeme v sedle Prevoj (1908 m.n.m.) v pohorí Durmitor, odkiaľ začíname našu rannú túru na vrch Bobotov Kuk ( 2522 m.n.m.) Po úspešnom zdolaní a vrcholu pomaly schádzame po suťových a miestami aj zasnežených poliach dole, kde niektorý ešte robia zachádzku k ľadovcovej jaskyni. My však kráčame za osviežením k jazeru Crno, kde sa cestou zastavujeme na salaši a pochutnávame si na čerstvom syre. Po okúpaní a relaxe v nie veľmi teplej vode schádzame na koniec našej tury – dediny Žabliak. Tu si ešte pochutnávame na chmeľovej polievočke, dokúpime zásoby a pokračujeme za ďalším cieľom našej cesty do pohoria Prokletie. Po menších problémoch na miestnych cestách v nočných hodinách prichádzame do kempu v doline Grbaja, odkiaľ sa dá vystúpiť na hrebeň Karanfilov či Volušnicu. Keďže pätica sme sa rozhodli že sa pokúsime vystúpiť na najvyšší vrch Čiernej Hory Zlu Kolatu zo susednej doliny Vusanje, tak ešte večer zháňame taxík. Ochotná majiteľka kempu nám rada pomohla a ráno o šiestej už sedíme v aute. Asi po 20 minútach sme na začiatku našej túry. Prvú pol hodinku až po rázcestník nič netušiac kráčame úplne inou dolinou a tak nám nič nezostáva len sa vrátiť. Po neplánovanom zdŕžaní sme už v tej správnej doline a po vcelku dobre značenom chodníku prichádzame do sedla a o par minúť už stojíme na vrchole Zla Kolata ( 2534 m.n.m.). Čas výborný počasie tiež taxík objednaný až na siedmu večer tak túru si predlžíme ešte o malý hrebeň v Albánsku, odkiaľ sú nádherné výhľady do dolín. Cestou späť v taxíku nám vodič rozprava zaujímavé informácie o krajine, ľuďoch a vierovyznaní. Ďalší deň ráno po zbalení sedíme v buse a pokračujeme podľa planú do Albánska dediny Boge, odkiaľ sa „taxíkom“ po štrkovo kamenistej úzkej serpentínovej ceste vezieme do dediny Thet, ktorá je zapísaná v UNESCU. „Taxík“ je asi 30 ročný DAF, kde všetci sedíme na korbe a rezervnom kolese a cesta trvala cca 3 hodiny. Po poriadnom vytrasení vystupujeme ešte pred dedinou Thet, keďže naším cieľom je výstup na Top vrchol pohoria Prokletie Maja Jezerce (2694 m.n.m.) a preto ešte večer kráčame do sedla Pejes, kde na luxusnej lúke byvakujeme. Za včas ráno vstávame raňajkujeme a vyrážame do neznáma, keďže chodník z Albánskej strany nie je značený. Ani sa nenazdáme a prichádzame nad salaš, ktorý obchádzame a v diaľke vidíme vrcholový kríž. Držíme sa kamenných mužíčkov, niektorých postavíme aj my (hlavne Dušan) cca po štyroch hodinách vystupujme na vrchol. Počasie nám praje a preto relaxujeme, obedujeme a hlavne fotíme. Cesta spať do sedla zbehla vcelku rýchlo. Po príchode balíme stany, spacáky a schádzame nájsť vhodný byvak na ďalšiu noc bližšie pri dedine, keďže „taxík“ máme objednaný až na ďalšie ráno. Niektorý ešte pred zotmením zašli na prehliadku dediny Thet, kde sme si pochutili na večery a pivku. Neskôr nám vhod padlo osviežujúce kúpanie v miestnom potoku a tak sme mohli zaľahnúť. Ráno náš vodič asi zaspal a prišiel pol hodinu neskôr. Po naložení veci a naskákaní na korbu nás opäť čaká cesta do dediny Boge. Po príchode sme prebalili veci do busu pokračujeme v cestovaní, tento krát za relaxom do mesta Durres, kde oddychujeme pri Jadrane. Neskôr sa ešte zastavujeme na prehliadku hlavného mesta Tirany, kde navštevujem mešitu a centrum mesta. Ďalšou plánovanou zastávkou malo byť hraničné jazero Ohrid, ale prichádzame tesne pred zotmením a preto po krátkej prestávke pokračujeme za našim ďalším cieľom a to vrcholom Veliky Korab (2764 m.n.m.) Už za tmy sme asi pol hodinu od „parkoviska“ šliapali na chatu Pobeda odkiaľ ráno vyrážame za našim cieľom. Chodník na vrchol ide skôr po pekných lúkach a pasienkoch. Po spoločnom odfotení s Malekom a Dušanom sme sa rozhodli si túru ešte predlžiť po hrebeni a odtiaľ na chatu, kde prespávame ďalšiu noc. Opäť skoro raná nasadáme do autobusu a najbližšia zastávka nás čaká hlavne mesto Macedónska Skopje. Mesto nás prekvapilo svojou krásou a prehliadku si vychutnávame, fotíme zaujímavosti, ochutnávam v starom meste balkánsku zmrzlinu a na zaver ešte dokupujeme zásoby na ďalšiu cestu. Prichádzame do obavanej Kosovskej doliny Kožjar odkiaľ ešte večer Michalovská partia na ťažko sa rozhodla isť po spevnenej lesnej cesty a hľadať miesto na byvak, ktoré sa nám podarilo nájsť už za tmy po cca 3 hodinách kráčanie. Zvyšok ostal kempovať dole a museli si to vyšliapať ráno. Po stretnutí pokračuje za hmlistého počasia hľadať tu správnu cestu, keď po chvíľke blúdenia nachádzame na prekvapenie razcestnik so smerovom tabuľou Djeravica ( 2656 m.n.m.). Tak už len sa dostať na vrchol. Zdá sa nám to málo a je to posledná túru zájazdu tak si ju predlžujeme o krátky ale pekný hrebeň. Cestou dole sme prijali pozvanie od miestnej rodiny a tak si pochutnávame na čerstvom mlieku a syre. S príjemného posedenia na lúke nás vyhnala búrka a pred dažďom sa ukrývame v lesnom zrube. Posledný večer si pochutnávame na výbornom jedle v útulnej reštaurácii, keďže ráno nás už čaká len cesta domov. Na záver nejaké štatistiky z Balkánu Cesta autobusom: 3400 km, nepočítam cestu do Trenčína 1. Fruska Gora: 24.2km, 670m prevýšenie 2. Bobotov Kuk: 17.7km, 1240m prevýšenie (ale dolu kopcom to bolo az 1670m) 3. Zla Kolata: 25.8km, 2070m prevýšenie (počítajúc aj zachádzku do nesprávnej doliny) 4. Maja Jezerce: 20.5km, 2430m prevýšenie (so zachádzkou do Theth to bolo celkovo 31km, 2630m prevýšenie) 5 Veliky Korab: 23.7km, 2020m prevýšenie (aj s prechodom hraničného hrebeňa, ktorý sme šli traja s Dušanom a Jožom) 6. Deravica: 33.7km, 2190m prevýšenie (aj s krátkym prechodom hrebeňa, ktorý sme šli traja s Dušanom a Jožom)

autor: Jožo Horňák