Cesta cez knihu - Žeruchy (Vysoké Tatry) - október 2018

Cez knihu,  žeruchy  cesta cez knihu

Október - Babie leto, teplo, žiadny dážď , žiadne búrky. trebalo by voľačo poliezť i v naších jedinečných Tatrách. Už dva roky , vždy keď sedím na Brnčalke , kúkám na Žeruchy a na výraznú líniu - dve platne stretávajúce sa v špáre. Niekto mi vravel, že tamať vedie linka pod názvom Cez knihu. Taže vždy keď som tam na tej Brnčalke sedel a  chlipkal kávu rozmýšľal som aké to tam asi je, ako sa to tam lezie, ako to tam vyzerá . Tak som si to napozeral na fotkách a po dvoch rokoch čakania na dobré počasie , voľný čas a neseknuté kríže prišiel deň D, keď sme si s Jozefom našli  čas , hlavne ja a šli. Ráno o pol štvrtej z Michaloviec, o 06:50 túra z parkoviska Biela voda o 09:00 na Zelenom plese a o 10:00 pripravený pod Žeruchou. Ja naľahko, len keksík a energeťák vo vrecku, Jozef s baglom za mnou. Píšu v sprievodcovi že to má tri dĺžky - štandov je v ceste urobených viac - celkom 5, My sme využili 4, ale dá sa to v pohode poliezť i cez tri bezpečné štandy z lepených borhákov . Obtiažnosť dĺžok sedí s tým čo hovorí sprievodca, Päťková druhá dĺžka je v podstate jedno miesto hneď nad štandom o jednom, alebo dvoch krokoch , s tým že riziko ťažkého pádu je ponížené lepeným borhákom - takže pohoda. Samotná tretia dĺžka - kniha je parádna.Lezenie na rozpor, alebo viac špárov, ako kto chce. Platňa je položená ,chytov veľa nie je, ale to čo tam je úplne postačuje . V platni knihy je na zvýšenie bezpečnosti osadený lepený borhák - takže celkom pohoda. Po dolezení nad knihou je štand z borhákov. Možnosť ukončiť lezenie knihy buď tu a zlaniť, alebo pokračovať na Žeruchu hore. Vzhľadom na prekrásne počasie a veľa času  sme sa rozhodli pokračovať. Po dvoch trojkových dĺžkach cez položené platne a kosodrevinu sme prišli k zlaňáku zo slučiek cez skalný hrot na vežičke žeruchy. Bolo potrebné zlaniť cca 10-15 metrov pod vežu a ďalej šľapať hore na vrcholový hrebeň Žerúch.Potom hrebeňom smer Kozý štít. Trochu hľadania cesty a motania sa.  Po ďalších dvoch hodinách sme došli ku Východnej Kozej štrbine, ktorou sme  zošli dolu do doliny k Brnčalke. Bola to pecka. Výborné rozhodnutie  vyliezť Knihu a následne prejsť hrebeňom.  Parádna cesta , relatívne bezpečná,  krásne výhľady, nikde nikto proste relax. Teraz , keď budem sedieť na Brnčalke a chlipkať kávu už budem vedieť aké to je v platni v ceste Cez knihu. Juj.

Komentáre

Cesta cez knihu

Cesta cez knihu

Cesta cez knihu

Stránky