BOULDERING - MÚR

Musíme tam chodiť liezť častejšie – hovorím si už roky. A ? A nejako to nevychádza. Robota, krátke víkendy , zlé počasie – výhovorky. Ale zase po roku sa podarilo a s Kučim sme si našli čas , vytiahli zaprášené bouldermatky z pivnice a hor sa do hor.

Konkrétne na MÚR –kopec na obcou Remetské Hámre. Vedie tam už asi rok aj turistická značka, takže orientácia je jednoduchá. Po 50 minútach turistiky sme hore – okolo nás skalné stienky – kolmé , položené i do previsu. Zamachnené i čisté, suché i mokré , kompaktné i s lokrami. Skrátka príroda. Vzhľadom na odľahlosť tohto miesta sem nechodí veľa ľudí. Les je na Múre ako z rozprávky . Kuči tu ešte nebol a z jeho reakcií som pochopil, že i jeho  si toto miesto získalo.

Ta poďme do bouldrov. Pár sme ich tu poliezli i v minulosti, ale chcel som poskúšať i nejaké nové prásky , ta sme šli. Kuči s rešpektom na jeho nedávne zranenie ramena , ja so strachom z odlezov meter nad bouldermatku . Ale paráda . Vyberali sme si rôzne línie , Dačo pustilo , dačo ne,  no veď sú to bouldre , ne schody.  Prešli sme zo sedem pekných bouldrov . Dali sme si i pauzu a poukazoval som Kučimu i zbytok Múru – to jest skalnú stenu – kde chodievame v zime drytulovať – žľaby s trochou ľadu , ba sú zimy že vytečú pekné cencúľe.

Dobre sme sa rozbili na tom Múre. Telo unavené, ale hlava čistá. A o to šlo.